O lásce
Ty samoľúby chuligán, popravca mojich večných snov. Len sa smej z mojej priamej strely a riadkov plných slabých slov. Si príliš nežný, preto nevieš ľúbiť a príliš krutý... Prosím neublíž, neviestke, čo vo víre prachu hľadá si svojho srdca tíš. Pery sa večne v boji krížia a lámu rebrá krehkej duše. Srdiečko moje tíško trpí objatím silným v ostrí zradnej kuše. Snáď nájdem chvíľku, trpko chutí, keď znezrady sa pominie. Snáď priateľkou je sladkej chuti, čo vládne jedu vo víne. Len sa smej z mojej priamej strely a riadkov plných slabých slov. Ver, poslednú kvapku svojej nehy darujem v honbe za láskou.
So strachom hľadím na blížiacu sa budúcosť.
Dlho som sa pozerala ako mi život plynie,
a teraz sedím na lúke a pozerám sa naň so slzami
Cítim sa tak sama, tak opustená.
Spoločnosť mi robí jedine vieor,
ktorý sa mi oprie do tváre a pocítim,
že život mi vždy ubližoval.
Po tvári stekajú mi slzy bolesti
a jemné svetlo hviezd sa odráža v mojich očiach.
No na čo mi prežívať túto krásu prírody,
ked sama som.
Ľúbila som na stratila som.
Jedine smútok v srdci mi ostal,
a strach zo samoty ma pomaly zožiera
Nechcem tu prežívať tak sama,
radšej umriem ako byť v tomto pekle.
pri pohľade do nočných hviezd
skladám svoje srdce do rúk večnosti
a aj keď zo strachom
hľadím na blížiacu budúcnosť
často spomínam na čas
keď moje srdce prekypovalo šťastím
keď som sa cítila tým
čím som v takej miere a kráse
No pominuli tieto časy bezstarostné
ja už nevládzem ďalej žiť
ja nevládzem ďalej sa trápiť
trápiť pre niekoho kto si to neváži
Už dosť bolo sĺz čo stekali mi hodiny po tvári
už dosť bolo výčitiek či som ti ublížila
už dosť bolo rozmýšľania o tebe
o tebe ktorého som tak milovala...
ja už sa nechcem trápiť,
nechcem plakať pre človeka ktorý si ma neváži
Spýtal si sa aspoň raz či som šťastná?
Povedal si aspoň jedno slovo ktoré ma povzbudí?
Zaujímal si sa viac o mna ako o seba?
Nie....
To je tá chyba, to je ten koniec našej cesty...
Nevladzem
Nevládzem viac sa trapiť.
Nevládzem žiť stále iba pre teba.
Teraz nie, možno v budúcnosti
Keď tvoje činy nebudú zabíjať moju lásku k tebe
A potom povedz Milujem Ťa a stojím pri tebe....
RÁNO
Ráno vstanem z postele,
no nie je to už veselé,
ty si ma už opustila,
moja malá pekná víla.
Asi to tak malo byť
a teraz opäť začneš žiť
budeš si žiť pekný sen,
no ja v ňom už však nebudem.
Vytratím sa ako vánok,
ktorý vstúpil do bytu.....
Bol som tu len krátko
a ty si ma držala pri živote.
Smiali sme sa plakali,pritom nežne hladkali.
Bol som tu len krátko
a ty si mi ukázala kto som
stebou čas mi utekal
no a ja som s radosťou dýchal.
Teraz je už všetko iné
čas pomaly mi plynie.
Preto kricím:,,Láska, kde si?"
no ty tu už niesi.
Odišla si neviem kam
dnes už ráno vstávam sám
vstávam ako omráčený,
bez teba,bez mojej ženy.
Neľutujem čo sa stalo
aj keď to už stroskotalo.
No jednu vec ja isto viem....
že ťa stááále milujem,
a tak kričím vráť sa späť.......
no ty si už ďaleko........
Ráno bez TEBA je kruté
RÁNO
Ráno vstanem z postele,
no nie je to už veselé,
ty si ma už opustila,
moja malá pekná víla.
Asi to tak malo byť
a teraz opäť začneš žiť
budeš si žiť pekný sen,
no ja v ňom už však nebudem.
Vytratím sa ako vánok,
ktorý vstúpil do bytu.....
Bol som tu len krátko
a ty si ma držala pri živote.
Smiali sme sa plakali,pritom nežne hladkali.
Bol som tu len krátko
a ty si mi ukázala kto som
stebou čas mi utekal
no a ja som s radosťou dýchal.
Teraz je už všetko iné
čas pomaly mi plynie.
Preto kricím:,,Láska, kde si?"
no ty tu už niesi.
Odišla si neviem kam
dnes už ráno vstávam sám
vstávam ako omráčený,
bez teba,bez mojej ženy.
Neľutujem čo sa stalo
aj keď to už stroskotalo.
No jednu vec ja isto viem....
že ťa stááále milujem,
a tak kričím vráť sa späť.......
no ty si už ďaleko........
Ráno bez TEBA je kruté
Topím sa v slzách, trhá ma na kusy...
Rozum vraví jedno, no srdce nepustí...
Na ceste tŕnistej, cez peklo do neba...
Nemôžem byť s Tebou, nemôžem bez Teba...
Moje oči plačú, moje srdce smutné...
Milujem Ťa Láska!
...nikdy nezabudnem.
Dnes je ten den,
je krasny, a zaroven nevytany.
Som nevedela co povedat,
ked som ta uvidela.
Slova my chybaju,
tak poviem iba.........!
Aj tu tie slova chybaju,
nevim co ti povedat.
Niektory ludia ich vela mavaju,
mohli by nam ich zopar pozicat.
Ale niektorim veru nechybaju,
pretoze si sami seba na vzajom uzivaju.
Staci sa iba zahladiet,
mozno tam nieco najdes.
Oci su dvere do duse,
treba len s nimi dobre vidiet.
Ale niektory ludia bobre nevidia,
ale zato maju stastie nie?
Pomoc dobrim ludom, tejto zeme dat,
aby mohi lasku a stastie rozdavat.
Pomali aj slova pisania som vycerpala,
ale snad pri tebe sa mi znova sila navratila.
Tvoje oči hovoria viacej.
Tvoje oči stale hovoria ze chcem ťa mať rad.
Tvoje oči iba mne budu hovorit mám ťa rád.
Tvoje oči chcem aby hovorily chcem ťa milovať.
Tak skús ma vážne brať a navždy ma objímať.
Stačí tak málo dať a verše pisat.
Chcela by som Ťa bozkávať v daždi, aby si nevedel ze ta mam tak rada a ze tie tvoje ruky sa pomaly klzu po stenach vsetkych stien,a že slzy v
očiach mám, aby Ťa kvapky bozkávali za mňa, keď budeš niekedy
sám..
Keď bude sa Ti život najsmutnejší zdať, keď úsmev bude veža
námahy ťa stáť, i keď niekto nepochopí čo je bolesť v srdci maš
spomeň si, že v diaľke ťa má niekto veľmi rád.
Moje malé zlatíčko, utieklo mi srdiečko. Keď ho chytíš bude
Tvoje, na oplátku pošli svoje.
Tuzim ta hladit v objati mat tulit sa k tebe srdiecko hriat. Skus ma len
za ruku vziat nic krajsie si na svete nemozem priat, lebo ty a tvoja laska ku mne sa nemoze zmenit sama mozes ju uz iba znicit ale prosim to nerob!
Tam kde moje ruky siahaju,
tam kde tvoje oci sa divaju,
tam kde nase tela splivaju
dusa sa trasie
a na nase pery sa krasne vasnivo dotykaju
ja myslim iba na to keby to bola pravda.
Lubim ta!
Môže ťa niekto mať tak rád
a mnohé pritom nepoznať?
Veď človek si tiež tak ako iný tiež...
Kto dal ti ten lesk drahých kameňov
že nemám pre ten pocit slov
stačiť malo by mi len to že si....
Ten sladký pocit horkú príchuť má
na diaľku celú chyť si ma
duša ovládla mi telo slabé
tvojim jedom opité
po tejto ceste nemám ísť kade,
horké víno dopité...